V talianskej obci Lanciano, ktorá sa nachádza pri diaľnici medzi mestami Pescara a Bari, je malý kostolík zasvätený svätému Legonzianovi. Okolo roku 700 tu slúžil sv. omšu kňaz rádu sv. Bazila. Po slávnostných slovách konsekrácie však začal pochybovať o skutočnej prítomnosti Krista pod spôsobom chleba a vína. Vtedy sa stal mimoriadny zázrak: pred jeho očami sa Hostia premenila na kúsok živého mäsa a v kalichu sa víno premenilo na krv. Krv čoskoro zhustla a zrazila sa do piatich nepravidelných zrazenín rozličných tvarov a veľkostí. Zvesť o tomto zázraku sa rozšírila po celom okolí a presväté Telo a Krv neskôr umiestnili v relikviári zo slonoviny.

   V priebehu ďalších storočí sa uskutočnili mnohé výskumy tejto udalosti. Aj v súčasnosti bol tento fenomén podrobený prísnej lekárskej analýze. Otcovia františkáni, ktorí majú kostolík na starosti, s poverením Ríma zverili skupine expertov Krv a Telo, aby ich analyzovali a preskúmali. Výskum uskutočnil laboratórnym spôsobom 18. novembra 1970 profesor anatómie, histologickej patológie, klinickej chémie, mikroskopie a hlavný lekár Spojených kliník v Arezze - Odoardo Linoli a prof. Berteli, lekár v Siene. Dňa 4. marca 1971 vedci predložili verejnosti výsledky svojho výskumu, ktorý hneď zverejnili viaceré odborné lekárske časopisy:
1. mäso je skutočne živé, čerstvé, taktiež aj krv;
2. mäso je ľudským mäsom a krv ľudskou krvou;
3. mäso a krv majú tú istú krvnú skupinu (AB);
4. mäso i krv sú zo živej osoby. Fungovanie proteínov v zrazenej krvi bolo úplne normálne a zachovalo si percentuálny pomer zodpovedajúci normálnej čerstvej krvi;
5. diagram skúšanej krvi zodpovedá úplne ľudskej krvi, čo bola odobratá na skúšku z ľudského tela, a to v tom istom dni. (Keby krv pochádzala zo zomrelej osoby, podliehala by rýchlemu procesu rozpadu.);
6. mäso pochádza so svalového srdcového tkaniva - myokardu;
7. relikvie, ktoré sú stále v pôvodnom stave a sú vystavené atmosferickému, biologickému i fyzikálnemu pôsobeniu, ostávajú až dodnes mimoriadnym javom.
   Výsledok vedeckej analýzy potvrdzuje pôvodnosť a originálnosť tohto eucharistického zázraku. Tento zázrak trvá už skoro 1300 rokov. Pápež Lev X., Klement X., Lev XIII. a iní potvrdili pravosť a úctu, ktorá sa vzdáva tejto zázračnej sv. Eucharistii.
   Denne k nám zostupuje zmŕtvychvstalý Kristus, živý Boh, aby bol naším pokrmom. Zostupuje do našich často zablatených sŕdc, aby z nich vyčistil strašné bahno našej ľahostajnosti, nevery, neskrotených vášní. Zostupuje k nám a stáva sa naším pokrmom, aby nás vyslobodil z pazúrov večnej smrti a daroval nám svoj Božský život.
   Nedávny výskum verejnej mienky v Amerike odhalil, že iba 30 prec. katolíkov, ktorí pravidelne pristupujú ku sv. prijímaniu, verí, že prijímajú Telo a Krv Krista.
   Písmo sväté hovorí: Keď teda večerali, Ježiš vzal chlieb, požehnal ho, lámal a dával svojim učeníkom, hovoriac: "Vezmite a jedzte z neho všetci. Toto je moje Telo, ktoré sa obetuje za vás" (Lk 22, 19-20). Takto Kristus ustanovil Sviatosť oltárnu pri Poslednej večeri. Pán Ježiš hovoril o skutočnom požívaní jeho Tela a Krvi. Tak tomu rozumeli aj učeníci, a preto Ho mnohí opustili.
   Sväté prijímanie rozmnožuje milosť posväcujúcu, je prameňom hojných, pomáhajúcich milostí, očisťuje od všedných hriechov a ochraňuje od smrteľných.
   Ježiš rozkázal požívať svoje Telo týmito slovami: "Ak nebudete jesť moje Telo a piť moju Krv, nebudete mať v sebe (nadprirodzený) život" (Jn 6,54).
   Premena chleba a vína je zázračná, lebo ju môže uskutočniť len Božia všemohúcnosť. Kristus dal moc a rozkaz apoštolom premieňať chlieb na jeho Telo, keď im povedal: "Toto robte na moju pamiatku." Týmito slovami im dal Ježiš kňazskú moc konať najsvätejšiu obetu svätej omše. Kňazskú moc odovzdali apoštoli svojim nástupcom, biskupom a kňazom. Táto duchovná moc Cirkvi môže byť odovzdaná iba vkladaním rúk. Táto postupnosť bola prerušená u tých cirkví a siekt, v ktorých neprešiel priamo ani jeden biskup.
   Predtým než Ježiš opustil zem, dal nám najväčší dar, aký sme len mohli dostať. Dal nám seba v Eucharistii. Ježiš povedal: "Kto je moje Telo a pije moju Krv, má život večný a Ja ho vzkriesim v posledný deň" (Jn 6,54).

  
   Rehoľný mních, kňaz Peter z Prahy, slúžil raz sv. omšu pri hlavnom oltári v kostole sv. Kristíny v Bolsene. Aj jeho napadli pochybnosti o pravde ohľadne Eucharistie. Keď predniesol nad Hostiou slová premenenia a pozdvihol ju, nekvasený chlieb sa premenil na mäso a začal hojne krvácať. Správa o tom sa rýchlo dostala do Ríma a pápež Urban IV. sa vydal do Bolseny. Na jeho žiadosť mu miestny biskup priniesol zázračnú Hostiu. Pápež padol na kolená a klaňal sa Eucharistickému Pánovi, ktorého krvácajúce Telo ležalo na korporále. Korporále dodnes prechovávajú v katedrále v Orviete. Nasledujúceho roku v auguste 1264 tento pápež ustanovil sviatok Kristovho Tela na počesť Najsvätejšej sviatosti. Cirkev schválila vierohodnosť týchto eucharistických zázrakov. Odobrila aj ďalšie podobné zázraky, napríklad krvácanie Eucharistie vo Venezuele a inde.
   Angličan C. W. Leadbeater pozoruje v rímskokatolíckych kostoloch svätú Hostiu vo chvíli obetovania a premenenia. Vidí, ako vyžaruje svetlo na spravodlivých i nespravodlivých, na veriacich aj neveriacich. Svetlo svieti na ľudí v chráme, ale preniká aj cez steny kostola na okolitý svet. Mnohí ľudia kráčajúci po ulici, alebo ktorí pracujú v okolí, si ani neuvedomujú, akej milosti sa im dostáva.
   Francúz André Frossarch, syn generálneho sekretára Francúzskej komunistickej strany, bol zarytý ateista. Vo svojich dvadsiatich rokoch sa mal stretnúť so svojím priateľom v Paríži, pri jednej kaplnke. Aby dlho nečakal, vošiel do kaplnky. Tam uvidel žiariť Sviatosť oltárnu oslňujúcim svetlom. V tom okamihu uveril v Boha.
   Senzibilov, ktorí videli svätú Hostiu žiariť, je v histórii veľa. Boli to najmä svätí.
   V súčasnosti je rozšírený takýto názor:
   "Načo by som išiel do kostola, veď sa môžem pomodliť aj doma. Veď Boh ma vidí všade. Kvôli tomu nemusím ísť do kostola. Veď ja aj tak verím." Je pravda, že pomodliť sa možno aj doma. Ale doma, bez obetovania sv. Hostie, bez svätého prijímania, nepríde ten Kristus, čo v kostole.
   Ježišova prítomnosť v Eucharistii je skutočná. My Ho nevidíme, ale zato On vidí nás. Koľko dní sa Ježiš načakal vo svätostánku na tú, či onú dušu, aby Ho prišla navštíviť a prijala do svojho srdca. Koľko nocí strávil v túžbe, aby prišla. Ale tá duša sa necháva pohlcovať svojimi starosťami a neprichádza.
   Ježiš je smädný po našich dušiach. Chce v našich srdciach vzbudiť eucharistickú lásku. Pre neho je radosťou byť s ľuďmi. Zostupuje, aby nám umožnil vystupovať. Vstupuje do našich duší a prináša im príval milostí. Prebýva v nich rád, aby sa z úbožiakov stali svätci. Ježiš je dobrý, veľká je Jeho láska, ktorú prináša svojim tvorom. A predsa Ho tak málo milujú.
   Prichádzajte často na svätú hostinu, prichádzajte napriek svojej duchovnej biede a nedostatkom, prichádzajte práve pre svoje nedokonalosti, lebo Eucharistia nie je odmena za zásluhy a svätosť. Je to prostriedok, ako k nim dospieť.
   Cez Eucharistiu je Pán s nami. Keď Mu otvoríme svoje srdcia, keď Ho prijmeme do čistých sŕdc, bude žiť s nami a ostane pri nás.
   Cirkevná história zaznamenáva viac než stošesťdesiat uznaných eucharistických zázrakov.
   A ešte sa vráťme ku svätej Krvi z Lanciana. Laboratórnym skúmaním sa dokázalo, že ak odvážime niektorú z piatich čiastok zrazenej krvi (sú rozličnej veľkosti), zistíme, že každá z nich váži presne toľko, ako všetkých päť spolu. Hmotnosť dvoch - rovná sa hmotnosti troch. A hmotnosť najmenšej hrudky sa rovnala hmotnosti najväčšej. Po fyzikálnej stránke je to nezmysel - nevysvetliteľný jav. (Pokus možno opakovať donekonečna s tou istou krvou a vždy s inými vedcami.)