Sestra Faustína spozorovala vo svojej cele Ježiša v bielom rúchu. Jednu ruku mal pozdvihnutú na žehnanie, druhou sa dotýkal hrude. Z rúcha na prsiach vychádzali dva lúče - červený a bledší. Ježiš jej povedal:

   "Namaľuj obraz, ktorý vidíš, s týmto nápisom: Ježiš, dúfam v Teba! Prajem si, aby tento obraz bol uctievaný najprv vo vašej kaplnke, potom po celom svete. Sľubujem, že duša, ktorá bude tento obraz uctievať, neostane zatratená. Sľubujem jej už tu na zemi víťazstvo nad nepriateľom, najmä v hodine smrti. Ja sám ju budem chrániť, ako svoju česť... Domy a dokonca mestá, v ktorých sa bude tento obraz uctievať, zachovám a ochránim.
Tieto dva lúče znamenajú Krv a Vodu. Bledší lúč predstavuje Vodu, ktorá duše ospravedlňuje. Červený lúč je symbolom Krvi, ktorá je životom duší... Tieto dva lúče vytryskli z hlbín môjho milosrdenstva vo chvíli, ked bolo moje zomierajúce Srdce na kríži prebodnuté kopijou. Tieto lúče ochránia duše pred hnevom môjho Otca... Odovzdám ľuďom nádobu, s ktorou majú prichádzať k prameňu milosrdenstva pre milosti. Tou nádobou je tento obraz."

   Sestra Faustína, vlastným menom Helena Kowalská, sa narodila v r. 1905 v Poľsku. Mladá Helena sa začala oddávať životu radovánok. Chodila na tanečné zábavy. O svojom živote píše vo svojom denníku: "Vo svojom vnútri som sa vyhýbala Bohu. Raz som išla s jednou zo svojich sestier na ples. Vo chvíli, keď som začala tancovať, zazrela som vedľa seba Ježiša, zhanobeného, obnaženého Ježiša, celého pokrytého ranami. Vyslovil tieto slová: 'Ako dlho ťa mám ešte trpieť a ako dlho Ma ešte necháš čakať?' V tej chvíli pre mňa hudba zmĺkla, spoločnosť, v ktorej som sa nachádzala, mi zmizla z očí, zostal len Ježiš a ja. Po chvíli som tajne opustila spoločnosť a vybrala som sa do katedrály. Hodila som sa pred Najsvätejšiu sviatosť na kolená a prosila som Pána, aby mi dal spoznať, čo mám robiť. Hneď som počula slová: 'Okamžite odcestuj do Varšavy, tam vstúpiš do kláštora!' Tak ako som bola, vo svojich jediných šatách, som prišla do Varšavy."
   V r. 1925 sestru Faustínu prijali do kláštora sestier Božieho milosrdenstva. V r. 1934 namaľoval maliar E. Kazimierovský obraz podľa pokynov sestry Faustíny. Ježiš k obrazu povedal: "Veľkosť tohto obrazu nie je ani v kráse farieb, ani v ťahoch štetca, ale v mojej milosti."
  Pán Ježiš povedal Faustíne: "Prajem si sviatok milosrdenstva... Prvá nedeľa po Veľkej noci má byť slávená ako sviatok milosrdenstva. V ten deň vylejem more milostí na tie duše, ktoré sa priblížia k prameňu milosrdenstva. Duša, ktorá sa vyspovedá a pristúpi k sviatosti prijímania, dostane úplné odpustky svojich vín a trestov... Nijaká duša nesmie pociťovať strach priblížiť sa ku Mne. Moje milosrdenstvo je také veľké, že ani po celú večnosť ju nepochopí žiaden rozum. Je nevysvetliteľné tak pre ľudí, ako aj pre anjelov."
   Ako duchovnú prípravu na sviatok milosrdenstva žiadal Ježiš vykonať si deviatnik k Božiemu milosrdenstvu.
   Pán Ježiš nadiktoval sestre Faustíne ruženec Božieho milosrdenstva. Povedal: "Ktokoľvek sa ho bude modliť, okúsi v hodine smrti moje veľké milosrdenstvo. Keby to bol aj najzaťatejší hriešnik, keď sa čo i len raz pomodlí tento ruženec, bude účastný milostí môjho milosrdenstva... Tým, ktorí sa tento ruženec budú modliť, chcem darovať všetko, o čo budú prosiť. Aj duše zaťatých hriešnikov naplním pokojom, ak sa budú modliť túto modlitbu. Hodina ich smrti bude šťastná."
   Ruženec Božieho milosrdenstva (s cirkevným schválením Arcibiskupského úradu v Trnave):
   Na začiatku sa modlí: Otčenáš, Zdravas', Mária, Verím v Boha.
   Na veľkých zrnkách: Večný Bože, obetujem Ti Telo a Krv, Dušu i Božstvo Tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista na odčinenie našich hriechov i hriechov celého sveta.
   Na malých zrnkách: Pre Jeho bolestné umučenie, maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom.
   Na konci sa modlí (3 x): Svätý Bože, svätý Mocný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami i nad celým svetom.
   Ježiš sestre Faustíne povedal: "Moje Srdce je preplnené veľkým milosrdenstvom pre duše, najmä pre duše úbohých hriešnikov. Kvôli nim bývam vo svätostánku. Ako Kráľ milosrdenstva chcem duše obdariť milosťami, ale ony ich nechcú prijať. Na všetko si nájdu čas, ale prísť ku Mne a prevziať si milosti, na to im už čas neostáva. Slabá hriešna duša sa nesmie obávať priblížiť sa ku Mne, aj keby mala viac hriechov ako je piesku na zemi. Všetko sa ponorí do priepasti môjho milosrdenstva. Keď sa ku Mne duša priblíži s dôverou, naplním ju ohromnou milosťou. Duše, ktoré budú rozširovať slávu môjho milosrdenstva, budem po celý život chrániť tak, ako chráni nežná matka svoje dojča. V hodine smrti im nebudem sudcom, ale milosrdným Vykupiteľom. V tejto poslednej hodine nemá duša nič na svoju ochranu, iba moje milosrdenstvo... Čím väčší je hriešnik, o to väčšie právo má na moje milosrdenstvo... Nemôžem potrestať ani toho najväčšieho hriešnika, keď sa odvoláva na moje milosrdenstvo."
   V r. 1955 zriadil gorzóvsky biskup Kongregáciu Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, milosrdného Vykupiteľa, ktorej cieľom sa stala propagácia kultu Božieho milosrdenstva.
   Reprodukcia obrazu sa rozširuje v miliónových nákladoch.
   Sestra Faustína zomrela v r. 1938 v Krakove na tuberkulózu vo veku 33 rokov. V r. 1993 ju Svätý Otec Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslavenú.

Ježiš: "Skôr než prídem ako spravodlivý Sudca, otvorím naširoko dvere milosrdenstva. Kto nechce prejsť dvermi môjho milosrdenstva, musí prejsť dvermi mojej spravodlivosti... Toto je znamenie posledných čias. Potom príde deň spravodlivosti. Kým je ešte čas, nech si ľudia hľadajú útočište pri prameni milosrdenstva."